Utajená výprava do podzemia

Na prelome rokov 2023 a 2024 sme sa znovu vydali navštíviť zahraničné banské dielo. Tentokrát bolo našim cieľom prejsť dlhú železorudnú daňu. Okrem samotnej bane sa v oblasti nachádza aj zatopený lom, v ktorom sa ťažila železná ruda. Lom je zaujímavý a hojne navštevovaný hlavne vďaka zelenej vode. 

Abraka dabra, pozeráme sa do nízkej strmej úpadnice. Pôvodne to bol pravdepodobne vetrací komín. Schádzame niekoľko metrov pod povrch a ocitáme sa v samotnej bani. Keď bola naša skupina kompletná a miesto vstupu bolo zamaskované, vstúpili sme do útrob bane. Dostávame sa do hlavného prekopu vedúcemu až ku druhému ústiu zabezpečenému senzorom pohybu a kamerou. Z tohto prekopu sa postupne odpájajú mnohé bočné chodby, ktoré sme však len obchádzali. Naším cieľom bolo primárne prejsť takmer celý hlavný prekop a pár zaujímavých odbočiek. 

Na začiatok je nutné dodať, že v celom banskom diele je prítomná voda, a chodby sú vymurované. Nehrozí teda, že je nutné preliazať závaly. Teda až okrem jedného, o ktorom si povieme kúsok neskôr. Budem písať len o úsekoch, ktoré boli zaujímavé, takže hodiny strávené chodením hlavnou chodbou spomínať nebudem.

Prvou zaujímavou časťou je bočná chodba s vodou siahajúcou nad okraj gumákov. Z vody trčia pozostatky výdrevy, no chodba sama o sebe je veľmi fotogenická. Jeden z členov výpravy sa rozhodol vstúpiť do tejto chodby. Zvyšok skupiny ho s napätím sledoval, no po pár krokoch sa rozhodol pre návrat. Na túto časť bane boli potrebné namiesto gumákov prsačky. 

Druhou zaujímavou časťou je rozhodne strojovňa, v ktorej nesmie chýbať schodisko vedúce nad šachtu. Zo strojovne sa dá pokračovať do trafostanice, ktorá už dávno zažila nálet zberačov farebných kovov. V druhej časti bola pravdepodobne baterkáreň alebo záložný zdroj pre ťažobný stroj. V samotnej šachte, ktorá je kompletne zatopená, sa nachádza zaujímavá zelená voda. Jej hĺbku však nepoznám, predpokladám však, že môže mať minimálne 80-100m.

Tretia zaujímavá a zároveň extrémne nebezpečná časť je od zvyšku bane oddelená tehlovou stenou, na ktorej je sprejom napísané CO2. Autor tohto nápisu rozhodne neklamal, keďže hneď po prekonaní steny sa púšťa poplach hneď na troch meračoch koncentrácie O2. Tá postupne klesá čoraz viac. Pred nami sa objavuje veľký zával, no ten nikomu neodporúčam preliezať. My sme ho síce preliezli, no koncentrácia O2 za ním je extrémne nízka, dokonca pri dlhšom pobyte smrteľná. 8,9% kyslíku.

Posledná časť, ktorá si zaslúži zmienku, je úpadnica, v ktorej sa vytvorila nádherná náteková výzdoba podobná tej v jaskyniach. Úpadnica je však slepá. Od nej pokračujeme už len smerom ku druhému zabezpečenému portálu. Držíme sa od neho radšej v dostatočnej vzdialenosti aby nás nezachytil senzor pohybu.