Tajomná štôlňa v srdci lesov
Sú miesta, ktoré sa nezmenia ani za niekoľko rokov a ľudská noha vkročí len raz za veľmi dlhú dobu. Takéto miesta majú spravidla takmer vždy nádhernú pohlcujúcu atmosféru, ktorá sa doslova zarezáva hlboko do kostí a len tak ľahko neodchádza. O to viac poteší, keď je to miesto v skutočnosti ešte krajšie než si ho človek zapamätal pri poslednej návšteve. Takto by sa dala opísať jedna zo štôlní hlboko v srdci Volovských vrchov.
Z nejakého dôvodu sa mi pripomenula jedna zo štôlní, ktoré som už v minulosti navštívil. Už v roku 2023 sa mi baňa, a aj cesta k nej, zapísala do pamäte hlavne svojou zvláštnou atmosférou. Opustené, nikdy nedokončené budovy pri ceste vedúcej k ústiu štôlne pôsobia zvláštne. Ticho stoja na umelo vytvorenej rovine, postupne sa rozpadajú a zarastajú, no aj tak z nich vyžaruje zvláštny pokoj. K tomuto pokoju sa pridali lúče neskorého septembrového slnka, ktoré tehlám a betónu dodali zaujímavý monumentálny vzhľad... jednoducho pastva pre oči, alebo odmena za zdolanie približne 5,5km cesty lesom. Práve toto fungovalo ako magnet – chcel som to miesto vidieť znovu.
Avšak na tú menej príjemnú časť cesty ku bani som zabudol. Pamätal som si, že k budovám sme išli relatívne po rovinke, respektíve do veľmi mierneho stúpania po ceste hrdinov SNP, ktoré po opustení asfaltovej cesty vymenilo krátke prudšie stúpanie. Aké to bolo prekvapenie keď som teraz zistil, že to pravé stúpanie od zatopenej štôlne pri ceste vedúcej ku halde a ústiu štôlne NK som si vôbec nepamätal. Mapa neponúkala žiadnu skratku, a tak ostávalo len stúpať vyššie do kopca.
Samotné ústie štôlne je nielenže ďaleko od civilizácie, je aj veľmi nenápadné, a tak sa dá našťastie ľahko prehliadnuť. Prečo našťastie? Odpoveď je jednoduchá – aspoň do bane nelozí kvantum ľudí a z jednej z najkrajších baní na Slovensku nespravia smetisko.
Po vstupe do útrob zeme sa otvára už povedomá scenéria v podobe starého závalu. Takmer celá štôlňa je vyrazená do bridlice, no aj napriek tomu je v nej pomerne málo závalov. Po chvíli sa na modernú širokú chodbu napája úzka, ručne razená starina končiaca neprechodným závalom. Taktiež sa objavuje prvá zatopená časť, asi jediná, v ktorej je voda priezračne čistá. Hlbšie v bani je až takmer toxicky žltá voda zmiešaná s limonitom a blatom.
Atmosféra bane je pohlcujúca. V úplnom tichu sa z diaľky ozýva zvuk pripomínajúci vodopád, a skutočne. Zvuk vodopádu prichádza zo šachty hlbokej odhadom 150m do ktorej po stene steká voda z hlavného prekopu. Voda za desiatky rokov vytvorila nádherný limonitový ´vodopád´ podľa ktorého toto miesto spozná aj na fotke každý, kto ho videl naživo. Tu však pastva pre oči nekončí. Po zdolaní mohutného závalu vysokého dobrých desať metrov sa otvára dych berúca scenéria v podobe historických chodieb razených tesne nad sebou. Na tomto mieste baníci starci našli výdatnú žilu a pri jej dolovaní vytvorili dielo, ktoré sa dá len ťažko opísať slovami.
Keďže aspoň za mňa je baňa jedna z najkrajších na Slovensku, tomuto jej prívlastku zodpovedá aj nádherná limonitová výzdoba, ktorá sa za desiatky rokov postupne vytvorila bez akéhokoľvek zásahu človeka. Na stenách sa nachádzajú žlto-čierne náteky, zo stropu na viacerých miestach trčia čierne limonitové kvaple, a v jednej z chodieb sa nachádza niečo, čo sa dá označiť ako pamukale. V tomto prípade sa však nevytvorilo pri žiadnom termálnom prameni, ale vytvorila ho banská voda bohatá na meď, železo a iné prvky vytekajúca z grafitového závalu.
Paradoxne, blízko jednej z najkrajších častí bane sa nachádza násypník a komín opradený legendami. Pri pohľade nahor do komína v ňom vraj z času na čas niečo rýchlo prebehne. Avšak pohľad do komínu stojí zato. Je celý obložený drevom a dokonca je možné zazrieť aj starý drevený rebrík. Vystúpiť vyššie však bohužiaľ nie je možné, aj keď odhadujem, že pokračovanie na druhej strane komína by bolo možno ešte krajšie než to, čo ponúka štôlňa NK.
Na samom konci bane, teda jej prístupnej časti, sa nachádza niečo, čo sa v podzemí už len tak nevidí... a ešte aj pasca v podobe nenápadnej šachty ktorú si človek pri prvej návšteve všimne až na poslednú chvíľu, keďže je zákerne schovaná pár krokov od závalu.
