Štôlňa Antalka - skutočne prvá moderná
Hoci som v blogu o bani Štefan v obci Rovné Burda písal, že je to moja prvá moderná (indistriálna) baňa, v skutočnosti som jednu modernú štôlňu prešiel v čase, keď som o existencii nejakej obce Rovné nemal ani poňatia. Konkrétne v čase úplne prvej akcie do podzemia v roku 2022. Vtedy som ešte nevedel, aký je rozdiel medzi "starinou" a "komunistickou" baňou. Počas tejto akcie som sa pridal ku Filipovi do Železníku, kde sme celkovo prešli 4 rôzne štôlne. Prvá na zozname bola štôlňa Antalka, a zároveň bola jediná moderná (ostatné boli všetko ručne razené stariny - a v nich sa zároveň vytvoril aj môj odpor k tomuto druhu baní).
Ústie samotnej štôlne Antalka sa nachádza v neveľkom skalnom útvare, a jeho rozmery sú pomerne veľké. Už z diaľky bolo vidno výdrevu, koroá však predstavovala skôr prekážku než "bezpečnostnú" záruku. Po zdolaní tejto prekážky sa pred nami otvára niečo, čo som si ani len nedokázal predstaviť, že uvidím naživo a nie len na fotkách. Chodba, v ktorej bolo miesto akurát na jednu koľaj, razená ohromnou silou do skalného masívu, na konci ktorej nebolo vidno nič iné len nemonečnú tmu. Hoci už na zemi nezostal žiaden náznak koľajníc, ostala tam však takmer po celej dĺžke štôlne úzka železná rúra, ktorá privádzala stlačený vzduch do pneumatických nástrojov (vrtákov), čo jasne naznačilo, že sa nejedná o primitívnu ručne razenú dieru. Chodba pokračovala stále rovno, až po prvú zmenu v podobe polovičného závalu. Ten sa dal bez problémov prekonať, a nasledovala časť štôlne s vodou zhruba po členky, miestami kúsok vyššie. V popredí sa začala črtať križovatka, ktorej hlavná vetva odbočovala doľava a bočná viedla rovno. Nepamätám si už či končila závalom alebo čelbou, to však vôbec nie je podstatné, nakoľko sme pokračovali po hlavnej vetve hlbšie do útrob štôlne. Keďže už samotný názov obce Železník napovedá, aká ruda sa v oblasti ťažila, nie je prekvapením, že v štôlni sa objavujú zaujímavé limonitové náteky. Niečo podobné som dovtedy nevidel, takže ich čaro bolo o to citeľnejšie, a zároveň bolo prekvapenie, že tieto náteky sa pri dotyku zmenili na hmotu podobnú mazlavému blatu. Ako sme sa tak postupne blížili ku 'koncu' štôlne, nátekov a minerálov postupne pribúdalo, a štôlňa ukazovala krásu podzemia, avšak aj svoje nástrahy. Konkrétne ďalší menší zával, teraz v podobe grafitu (vtedy som ešte nevedel určiť čo to je, videl som len že to farbí rovnako ako ceruzka a tak som usúdil, že to asi bude grafit😃).
Hoci sme sa pri tomto závale otočili, za závalom chodba ešte krátko pokračovala pod výdrevou, ktorá vlastnú váhu držala len silou vôle a tak už vôbec nedokázala brániť samovoľnemu pádu kameňa zo stropu. Na samom konci bol múr, v ktorého strede bolo menšie "okno", z ktorého slabo tiekla voda. Hoci som sa ku tomu chcel ísť pozrieť bližšie, vtedy ma ešte stav výdrevy dokázal odradiť, hoci dnes by som sa tam bez problémov dostal. Dodnes tak neviem, čo to vlastne bolo za múr a celkom nechápem logiku jeho postavenia, avšak štôlňa Antalka pravdepodobne pokračuje ešte niekam ďalej za múrom.
Celková dĺžka, ktorú sme vtedy s Filipom prešli mohla byť najviac 450-500m, a hoci by som dnes podobnú štôlňu už nazval nudnou "blbodierou" ku ktorej sa mi ani neoplatilo ísť, pre štôlňu Antalka to neplatí. Bola to moja úplne prvá skutočná opustená baňa, a navyše bola aj prvá moderná. A čo je najdôležitejšie, už v počiatkoch mojich ciest do podzemia určila, aké bane sa mi budú páčiť. Hoci sme v Železníku prešli ešte ďalšie 3 bane, táto jediná vo mne zanechala "dojem" a narozdiel od starín mala atmosféru (ktorú perfektne opisuje The perfect cult od Deathstars).