Posledná zdokumentovaná cesta do podzemia z areálu Dolu Dukla

V rámci článkov zo série História baníctva - Československá uhoľná stopa, prinášame v spolupráci so skupinou Jihomoravské lignitové doly správu a unikátne zábery z poslednej zdokumentovanej cesty do útrob dolu Dukla. Túto cestu absolvovali pracovníci banskej záchrannej služby za účelom zdokumentovania a kontroly banského diela. 

Zamurované ústie štôlne D

Dňa 25. marca 2004 prebehol v podzemných priestoroch bývalej bane prieskum, ktorého cieľom bolo zhodnotiť stav banských diel v oblasti niekdajšej žampiňóniarne. Prieskum sa uskutočnil aj v súvislosti s vypracovaním odborného posudku o stave banského diela pre potreby súdneho konania. Išlo o plánovaný nehavarijný zásah (PNZ), ktorý prebehol podľa príkazu vedúceho bane odobreného riaditeľom Hlavnej banskej záchrannej stanice Ostrava. Na zásahu sa zúčastnilo celkovo desať banských záchranárov v dvoch čatách pod vedením veliteľa banského záchranného zboru, vedúceho ZBZS Dolní Rožínka. Ešte pred samotným zostupom sa uskutočnilo meranie koncentrácií banských plynov vystupujúcich z bývalého dopravného vrtu v povrchovom objekte Bane Dukla. Tento objekt v tom čase užívala firma M. Bednařík.

Štôlňa "D" a už suché koryto po tečúcej vode. Zrejme po väčších zrážkach pred zamurovaním portálu.

Vzhľadom na hodnoty (koncentrácia oxidu uhličitého () dosahovala , zatiaľ čo obsah kyslíka () bol iba ) a predpokladaný rozsah prieskumu sa jednoznačne rozhodlo o nutnosti použiť pracovné izolačné dýchacie prístroje, ktoré záchranárom zaisťovali dýchanie nezávisle od okolitého ovzdušia. Samotný prieskum podzemia sa začal o 10. hodine. Čata záchranárov zostúpila do úpadnej štôlne D poklopom z povrchu v priestore za zamurovaným portálom pôvodného vstupu do štôlne. V priebehu zásahu záchranári kontrolovali stav výstuže banských diel, uzatváracích hrádzí, počvy (podlahy banských chodieb), prípadné prítoky vody a obsah škodlivín v banskom ovzduší.

Prvý kontrolovaný úsek viedol úpadnou štôlňou D až k hrádzi č. 1, ktorá uzatvárala chodbu č. 402. Výstuž tu nevykazovala žiadne tlakové prejavy, teda známky deformácií spôsobených tlakom okolitých hornín, a počva bola suchá. Na podlahe však bolo badať koryto vytvorené skôr tečúcou vodou. Podľa vyhodnotenia vzniklo pravdepodobne až po opustení. Nasledovala kontrola uzatváracích hrádzí, teda stavebných priečok oddeľujúcich jednotlivé časti podzemia. Tieto v minulosti slúžili na zneprístupnenie banských diel bývalej bane a súčasne na usmerňovanie vetracích prúdov v priestoroch žampiňóniarne. Všetky kontrolované hrádze boli neporušené a nevykazovali prítoky vody. Taktiež úpadný prekop č. 411, teda šikmá banská chodba razená naprieč horninami, bol bez zjavného porušenia.

V najhlbšom mieste žampiňóniarne badať výškový rozdiel na krížení prekopu č. 411 a oddelenia D pri hrádzi č. 5. Viditeľná je značka zatopenia.

V chodbe medzi sekciami C a D1 bola vyhotovená fotodokumentácia a videozáznam zachytávajúci vtedajší stav podzemných priestorov. Osobitná pozornosť sa venovala aj najhlbšiemu miestu žampiňóniarne, ktorého stav bol podrobne zdokumentovaný. Uzatváracia hrádza č. 5, za ktorou pokračovala chodba vedúca k štôlni ÚZ, bola neporušená. Suchá bola aj počva a miesta prechodu elektrických káblov a potrubia cez hrádzu.

Hrádza č.5

V samotnom oddelení D, v úseku dlhom približne 35 metrov, boli na banskej výstuži viditeľné značky po predchádzajúcej hladine vody. Napriek tomu bola v čase prieskumu počva suchá a nenašlo sa miesto, ktorým by voda pritiekala z podložia. Prieskum následne pokračoval ďalšími banskými dielami žampiňóniarne. Záchranári prešli a preskúmali úseky označené D2 a D3, priestory chladničky, bývalú remízu banských lokomotív a vykonali kontrolu hrádzových objektov č. 6 až 9. 

Badateľná výška hladiny vody v úseku D1 - 411.

Záverečné vyhodnotenie prieskumu prinieslo zaujímavé zistenie. Banské diela v oblasti bývalej žampiňóniarne nevykazovali zjavné tlakové prejavy. Neboli zistené žiadne prítoky banských vôd z počvy, iba na niektorých miestach dochádzalo k kvapkaniu vody zo stropu. Ani v úseku, kde boli na výstuži viditeľné stopy po predchádzajúcom zaplavení, sa nenašlo miesto prítoku vody z počvy. Všetky kontrolované hrádzové objekty boli neporušené, bez deformácií a priesakov banskej vody. Z hľadiska stavu bolo teda toto banské dielo vyhodnotené ako prevádzkaschopné a bezpečné. 

Situácia podzemia objektu žampiňóniarne.

Zásah sa skončil o 13. hodine. Pred odchodom záchranári v štôlni D uzatvorili mrežu oddeľujúcu priestor zamurovaného portálu od ďalších podzemných priestorov. O výsledkoch a zistených skutočnostiach bol informovaný majiteľ objektu žampiňóniarne aj majiteľ povrchového objektu. Súčasne boli upozornení na nutnosť utesniť ústie bývalého dopravného vrtu, z ktorého vystupovalo nebezpečné banské ovzdušie, a zamedziť prístupu k uzatváraciemu poklopu jeho uzamknutím.

Hrádza č.7

Prieskum z 25. marca 2004 bol podľa dosiaľ známych podkladov zrejme poslednou zdokumentovanou návštevou podzemných priestorov z areálu bývalého Dolu Dukla v Šardiciach.

Článok vznikol vďaka spolupráci so Spolkom historie jihomoravských lignitových dolů. Pôvodný článok je tu.