Mecsek - príbeh Maďarského uránu
O uránovom baníctve na území Slovenska som napísal už nejeden článok. Za minulého režimu bol hlavným "motorom" Československého uránového baníctva predovšetkým hlad Sovietskeho zväzu po surovine vhodnej na výrobu jadrovej zbrane. Tento hlad stál aj za geologickým prieksumom a neskôr ťažbou v susednom Maďarsku. Paradoxne, o existencii U baní v pohorí Mecsek, neďaľeko mesta Pécs som sa dozvedel v múzeu na uhoľnej bani Salgótarján, kde som sprievodcovi rozumel dve slová: uránium bánya (uránová baňa). Rovnako ako na Slovensku, aj v Maďarsku bola ťažba uránu v prísne tajnom režime, avšak po názve ťaženej rudy dostala meno mestká časť Uránváros. Hoci prvý výskyt rádioaktivity v Mecseckom červenom pieskovci zaznamenali už maďarskí vedci po roku 1945, intenzívny prieskum sa začal až po príchode sovietskych expertov v roku 1952, teda približne v rovnakom čase ako na Slovensku.
Banská činnosť sa rozbehla v roku 1957 pod hlavičkou Pécsi Uránércbánya Vállalat (Pécsky podnik na uránovú rudu), neskôr premenovaného na Mecseki Ércbánya Vállalat (MÉV - Banský podnik Mecsek). Ložisko je viazané na permské pieskovce formácie Kővágószőlős Sandstone Formation. Urán sa nachádzal najmä vo forme minerálov uraninitu a coffinitu rozptýlených v pieskovcoch. Ide o typické pieskovcové uránové ložisko, pri ktorom sa vo svetovej literatúre uvádzajú obsahy približne 0,05–0,35 % U, pričom Mecsek patril skôr k menej bohatým ložiskám tejto kategórie, pričom na samotnom ložisku boli obsahy len 0,12 % uránu, čo bolo pod hranicou ekonomicky výhodných svetových ložísk. Práve nízka koncentrácia uránu, komplikovaná geologická stavba ložiska (šošovkovité telesá vo viacerých horizontoch) a veľké hĺbky boli hlavnými dôvodmi vysokých nákladov na ťažbu. Spočiatku sa urán ťažil z hĺbky 120 – 180 metrov, potom zo 400 – 500 metrov a nakoniec 1 000 – 1 200 metrov, pričom s rastúcou hĺbkou sa zhoršovali aj pracovné podmienky baníkov a zároveň sa zvyšovali tlaky nadložia (a teda aj požiadavky na kvalitnú banskú výstuž).
Tak ako uhoľné baníctvo, aj uránové prinieslo do regiónu rozvoj a zvýšenie životnej úrovne. V čase najväčšieho rozmachu v 70. a 80. rokoch podnik priamo zamestnával 7-8 tisíc ľudí a nepriamo poskytoval prácu tisíckam ďalších. V meste Pécs pre baníkov a zamestnancov závodu vznikla úplne nová mestká štvrť Uránváros (počas socializmu Újmecsekalja) kde bolo viac ako 5700 bytov, postavili sa nové školy, jasle, športoviská, obchodný dom a dokonca aj divadlo. Baníci tu zarábali na vtedajšie pomery nadštandardne, avšak za cenu vystavovania sa radiácii a skráteniu doby dožitia. Približne v roku 1962, teda niekoľko rokov po otvorení baní, začal pri obci Pellérd fungovať závod na spracovanie uránovej rudy (uránérc-feldolgozó üzem), kam sa dopravovala vyťažená hornina z baní pri Kővágószőlős a Bakonya. Práve v tomto závode sa ruda upravovala drvením a lúhovaním v H2SO4 na takzvaný žltý koláč, teda uránový koncentrát. Tento produkt následne putoval po železnici na spracovanie do Sovietskeho zväzu. Počas prevádzky sa spracovali desiatky miliónov ton rudy. Keďže obsah uránu bol iba okolo 0,12 %, viac než 99 % materiálu zostávalo ako odpad. Pri Pellérde vznikli rozsiahle odkaliská a úložiská rádioaktívnych kalov po chemickom spracovaní rudy. Práve tie dnes predstavujú jeden z najvýznamnejších environmentálnych problémov bývalej uránovej ťažby v Maďarsku.
Zdroje obrázkov: ritkanlathatotortenelem.blog.hu, pecsi-studio.blog.hu
Podobne ako na Slovensku, aj v Maďarsku ťažba nikdy nebola zisková a fungovala len vďaka masívnym štátnym dotáciám. Jej koniec urýchlil rozpad Sovietskeho zväzu, koniec pretekov v zbrojení a najmä prudký pád cien uránu na svetových trhoch. Cena uránu klesla tak nízko, že maďarská produkcia bola niekoľkonásobne drahšia ako urán z kanadských alebo austrálskych povrchových baní. V roku 1997 bola ťažba definitívne ukončená hlavne pre finančnú neefektivitu. Okrem baní sa zatvoril aj závod na úpravu uránu, po ktorom v odkaliskách pri Pellérde zostali rádioaktívne kaly, zvyšky uránu, rádium, produkty rozpadu vrátane radónu, a chemické zvyšky po lúhovaní. Po zatvorení baní v roku 1997 prebehla rozsiahla sanácia, počas ktorej sa realizovalo prekrytie odkaliska izolačnými vrstvami, odvodnenie, monitorovanie podzemných vôd a dekontaminácia technologických objektov. Počas takmer štyroch desaťročí prevádzky sa z Mecseckých baní vyťažilo približne 20 463 ton kovového uránu. Toto množstvo si vyžiadalo vyťaženie asi 17 miliónov metrov kubických horniny, čo samo o sebe naznačuje rozmery banských diel v podzemí. Zaujímavosťou je, že obsah 0,12 % U znamená približne 1,2 kg uránu v jednej tone vyťaženej horniny, takže na získanie jednej tony uránu bolo potrebné spracovať približne 830 ton rudy.
Podobne ako na Slovensku, aj na tomto ložisku sa v rokoch 2007-2012 objavili snahy o obnovenie ťažby, ktorým však zabránil odpor verejnosti a environmentálne obavy. V skratke, spoločnosť Wildhorse Energy Limited Australia a niektoré štátne podniky získali povolenie na prieskum zásob. Avšak dnes už ťažba neprebieha, a v dohľadnej dobe pravdepodobne ani nikdy prebiehať nebude.
