História baníctva - uránové ložisko Nižný Chmelienec
Dolina Nižný Chmelienec je dnes pomerne nevýznamná a neznáma aj napriek blízkosti technickej pozoruhodnosti v podobe priehrady Čierny Váh. O jej existencií som sa dozvedel len úplnou náhodou keď som si na Mindate hľadal informácie o sekundárnom minerálne uránu. Pokiaľ by v tejto doline nebolo U-Cu ložisko, nevedel by som o nej dodnes.
Samotné ložisko Nižný Chmelienec sa dá označiť za malé a nebilančné. V podstate sa jedná len o nevýrazné zrudnenie. Na ložisku je viac medi než uránu, a keby sa mal spraviť pomer prítomnosti uránu k medi, bolo by to 10:100. Keďže po druhej svetovej vojne nastala v Československu "uránová horúčka", prieskumné práce sa zamerali aj na menšie ložiská. V prípade tohto ložiska bola prieskumná činnosť veľmi krátka, keďže ťažba by nebola ekonomicky rentabilná.
Práce na prieskume ložiska začali v roku 1965, teda teoreticky tu už mohol pôsobiť Uranpres. Boli vytvorené dve prieskume štôlne, a to štôlňa č.31 a 32. Významnejšia ťažba v nich však nikdy neprebehla, keďže už v roku 1966 boli prieskumné práce ukončené. Niektoré zdroje však uvádzajú, že ložisko bolo čiastočne ťažené, čo však môže znamenať, že ruda sa ťažila skôr za účelom overenia kvality a výnosnosti než na ďalšie spracovanie. Ložisko nie je tvorené veľkými rudnými žilami o veľkej mocnosti, ale skôr len "zhlukmi" pomerne chudobného zrudnenia. Klasická ťažba pomocou baní by teda bola drahšia než cena získanej rudy, a tak sa hlavná banská činnosť zamerala len na významnejšie ložiská v Novoveskej Hute či v Kozích chrbtoch. Údajne by bolo ložisko Nižný Chmelienec vhodnejšie skôr na chemickú ťažbu lúhovaním kyselinou (ako napríklad uranovy důl Hamr v Česku). Zjednodušene povedané by sa do ložiska napustila kyselina a následne by sa odčerpávala obohatená o rozpustený urán nazad na povrch do úpravne. Takáto ťažba však na Slovensku našťastie nikdy neprebiehala (a sanáciu chemickej ťažby uránu si v našich podmienkach pri neschopnosti riadne sanovať obyčajné železorudné bane ani nedokážem predstaviť). Nižný Chmelienec bol klasifikovaný len ako výskyt- teda nebilančná zásoba, alebo ložisko, kde sa ťažilo len čiastočne/prieskumne, a nebolo prevedené do kategórie s overenými hospodárskymi zásobami (bilančné zásoby).
Hoci prieskumná činnosť na ložisku prebiehala len rok, štôlňa č.31 dosiahla dĺžku cez pol kilometra, konkrétne 525m. Štôlňa č.32 bola len o kúsok kratšia s dĺžkou 475m. Zo štôlní sa robili aj malopriemerové vrty. Samotné zrudnenie je viazané na permské sedimenty (teda pieskovce a arkózy), a tak sa dá predbežne odhadnúť, v čom sú štôlne razené. Okrem uraninitu boli na ložisku popísané aj minerály ako uranofán, metazeunerit a ďalšie sekundárne minerály. Štôlne ako také boli razené len za účelom overenia zrudnenia.
Aj keď prieskum ložiska skončil pred takmer 60 rokmi, a Uranpres
likvidoval banské diela odstrelom ústia, stále sa jedná o celkom prespektívnu
lokalitu, ktorú ešte navštívime a pozrieme sa do útrob oboch štôlní, ak
teda ešte existujú a nestihli sa kompletne zrútiť.
Keďže Československé uránové baníctvo bolo priamo podriadené Sovietskemu zväzu a záznamy často spadali do režimu "prísne tajné", informácie o ložiskách či ťažbe sa dajú dohľadať len ťažko, ďalšie informácie by mohol priniesť prieskum priamo v teréne. Pokiaľ bude prieskum úspešný, vznikne samostatný blog o štôlni č.31 a 32.