História baníctva - Popradské mangánové bane
História baníctva v okolí mesta Poprad dnes nepatrí medzi známe banské lokality. Popri historickom baníctve na vrcholcoch Tatranských štítov zameranom na zlato či modernejšom prísne tajnom uránovom baníctve v širšom okolí mesta Poprad fungovali aj mangánové bane. Tie počas svojej životnosti napísali príbeh dlhý sto rokov. Ruda z tunajších baní dokonca nemusela prechádzať ani zásadnejšími úpravami a jednoducho povedané, z bane mohla putovať rovno do vysokej pece, a to hlavne vďaka svojmu jedinečnému zloženiu. Samotné ložisko svojho času patrilo medzi najvýznamnejšie v strednej Európe, a teoreticky aj dnes by sa dala znovu obnoviť ťažba.
Spočiatku bola banská činnosť zameraná predovšetkým na povrchovú ťažbu rudných polôh uložených blízko povrchu. Po ich vyťažení sa postupne prešlo na hlbinný spôsob ťažby, teda začali sa raziť štôlne a úpadnice otvárajúce hlbšie partie ložiska. Najvýznamnejšia činnosť prebiehala v období rokov 1870 - 1971 v obciach Kišovce, Primovce, Hozelec a Švábovce. V obci Švábovce dodnes stoja budovy banského závodu a portál hlavnej úpadnice. Ten je momentálne zhruba po 100m zatopený a verejnosti neprístupný.
Z banského závodu vo Švábovciach svojho času viedla nákladná lanovka, po ktorej bola transportovaná ruda ku násypníku v blízkosti železničnej trate Košice-Žilina. Násypník bol obsluhovaný samostatnou železničnou vlečkou. S útlmom mangánového baníctva prešiel neskôr násypník spoločne so železničnou vlečkou pod Uranpres a slúžil na nakladanie uránovej rudy. V súčasnosti sa v teréne zachovali už len betónové stojky lanovky a pozostatky násypníku. V blízkosti násypníku je na mapách zaznačená aj šachta súvisiaca s mangánovými baňami, no aj tá je dnes v teréne nečitateľná a jej približná poloha sa dá určiť už len na lidarovej mape.
Samotné ložisko patrilo medzi tie náročnejšie, keďže mocnosť rudných polôh sa pohybovala na mnohých miestach len v rozmeroch od 0,5m – 0,8m, výnimočne iba 0,2m (na výšku), čo znamenalo, že baníci nezriedka pracovali poležiačky. Priemerný obsah mangánu v rude sa pohyboval v rozmedzí 8-23% v závislosti od lokality, a primárne minerály boli manganochrozit a manganit. Ložisko je uložené pomerne blízko povrchu, najmenšia hĺbka v Primovciach je len 22m od povrchu, pričom najhlbší bod vo Švábovciach sa nachádza 150m pod povrchom.
Okrem nízkeho profilu ložiska bolo ložisko komplikované aj pre značný výskyt podzemných vôd v nadloží, čo malo za následok vysoké riziko prievalu a zatopenia banských diel. Taktiež boli v minulosti zaznamenané viaceré významnejšie úniky metánu (ktorý je aj dnes prítomný v hlavnej úpadnici vo Švábovciach). Hoci sú v súčasnosti banské diela zaplavené, v Kišovciach došlo v blízkosti kostola k prepadu pôdy v dôsledku poddolovania, a stále toto územie patrí medzi rizikové vzhľadom na fakt, že banské diela boli razené pomerne blízko povrchu a aj pod zastavaným územím. Medzi ďalšie prejavy po banskej činnosti sa dá zaradiť aj úkaz s názvom "plačúca skala" v Hozelci, ktorá môže v skutočnosti predstavovať výtok vody zo zaplavenej úpadnice Kalmán-Belá 1 a 2, ktorej ústie sa nachádzalo vyššie nad týmto úkazom. Úpadnica Kalmán-Belá taktiež prechádza aj popod cestou 1/18 a jedna jej vetva sa tiahne aj pod rodinnými domami priamo v Hozelci.
