História baníctva - Druhá Ostrava v Košiciach
Ako sa Košice takmer stali druhou Ostravou:
Hon na čierne zlato v košických horách
"V hlbinách košických hôr sa ukrýva nesmierne bohatstvo."
Keď Košický denník uverejnil správu, že sa v košických horách ukrýva čierne zlato a že sa niekoľkým šťastlivcom podarilo nájsť meter hrubú vrstvu grafitu, začalo sa špekulovať, ktorý vrch ukrýva vzácne uhlie. Podobne ako v Kalifornii po náleze zlatých polí, aj v Košiciach začali podnikaví ľudia hľadať čierny poklad v horách.
Nezamestnaných, ktorí mali času nazvyš, zachvátila skutočná uhoľná horúčka. V skupinách vychádzajú do okolitých hôr a rýľujú zem, s nádejou, že budú mať šťastie a narazia na uhlie. Úspech zatiaľ zaznamenala len pätica vojnových invalidov, ktorí grafit našli a s ktorými mesto začalo vážne rokovania o ťažbe bane. Zaujímavý objav má romantické pozadie.
"Bude z toho dobrá farba."
Ten, kto sa dostal na stopu čierneho zlata bol invalid Ján Nánássy. Dva roky sa bezcieľne potuloval po meste bez stálej práce. Mal veľa voľného času a za pekného počasia si nudu krátil potulkami po kopcoch v okolí Košíc. Pri jednej z bezcieľnych prechádzok narazil na podozrivo sfarbenú, zemitú hmotu. Nabral si hrudku a priniesol ju svojmu priateľovi, vojnovému invalidovi Štefanovi Kupcsinszkému. Jednoduchý, nevzdelaný človek ani netušil, že hnedá hmota s bielou farbou, ktorú priniesol vo vrecku, má niečo spoločné s grafitom.
Kupcsinszky bol z nich dvoch skúsenejší. "Vyzerá to, že by sa to mohlo použiť ako maliarska farba na steny," poznamenal Kupcsinszky, keď mu Nánássy hrudku odovzdal. Kupcsinszky ju preskúmal, rozdrvil kúsok v ústach a poznamenal: "To bude biely liadok."
Na Kupcsinszkého podnet sa potom dala dohromady malá expedícia, ktorej členmi boli okrem nich aj Štefan Sintkó a Jozef Mascsák. Kupcsinszkého, ktorý bol stopercentný invalid, a nemohol by vyšliapať strmý kopec, niesli kamaráti na chrbte, až kým nedorazili na označené miesto. Tam terén dôkladne preskúmali. Vpichli do mäkkej hnedej vrstvy meč, ktorý sa ľahko zaboril do hĺbky troch štvrtín metra. Na základe obhliadky na mieste sa aj vedúci výpravy presvedčil, že pohorie skrýva nejaký poklad. Už dávnejšie poznal jedného úradníka z laboratória chemických rozborov, doktora Bodisa, ktorý na jeho žiadosť analyzoval prinesený materiál.
Chemický rozbor priniesol senzačný výsledok: zistilo sa, že hmota obsahuje 40% grafitu a 60% uhlia. Dospeli tiež k záveru, že pod grafitovou vrstvou, ktorá má hrúbku približne dvoch metrov, musí byť čisté uhlie. Keď sa "objav" stal takým vážnym, invalidi sa spojili do skupiny. Pôvodne boli štyria, ale prizvali piateho, Imricha Kacskósa, ktorý objavil to isté ložisko uhlia z inej strany. Kacskós nie je v oblasti objavov nováčik: momentálne rokuje s mestom o otvorení kameňolomu obsahujúceho trachyt, ktorý tiež objavil on.
"Kto prezradí naše tajomstvo, príde o podiel na zisku."
Invalidi si už boli vedomí významu svojho objavu, ale cítili aj to, že ak nebudú svoje tajomstvo starostlivo strážiť, budú z neho vylúpení. Keďže išlo o invalidov, zasvätili do veci predsedu združenia Jána Herbu, na ktorého radu uzavreli pred advokátom zmluvu, ktorá ich dohodu právne formalizovala. Do zmluvy zahrnuli, že miesto bane musí byť prísne utajené a ten, kto ho prezradí, stratí právo na podiel na zisku. V zmluve, ktorá poverila Kupcsinszkého vybavovaním záležitostí súvisiacich s predajom uhoľnej bane, je aj ustanovenie, že bez ohľadu na to, kto sa ujme ťažby, objavitelia trvajú na tom, aby sa zamestnávali invalidi, kdekoľvek to bude možné. Zmluvu uzavreli 15. júla a až potom začali rokovať o predaji.
Keďže zistili, že baňa sa nachádza na pozemku patriacom mestu, začali rokovať s mestom, o čom už informoval denník Kassai UJság. Mestská rada s radosťou prijala ich ponuku, udelila povolenie na prieskum a šťastným objaviteľom ponúkla slušný podiel na zisku, ktorý môže dosiahnuť až 160-tisíc korún, v závislosti od príjmov bane. Invalidi si návrh rady dôkladne prebrali a prijali ho. Návrh zmluvy sa teraz dostane pred zastupiteľstvo a ak ho schváli, mesto začne s odborným prieskumom a ťažbou novoobjavenej košickej uhoľnej bane.
Vzniká opozícia a pátra po tajomstve hôr.
Zatiaľ je teda všetko v poriadku: bola objavená uhoľná baňa a ak sa splnia očakávania, mesto získa uhoľné ložisko obrovského ekonomického významu. Zaujímavý objav však má aj veselú dohru plnú humorných súvislostí, ktorá úspešne dotvára príbeh objavenia košickej uhoľnej bane.
Dalo sa totiž dokopy osem košických invalidov, ktorí tiež túžili po sláve, ktorú by mohli premeniť na peniaze, a rozhodli sa, že oni rozlúštia tajomstvo košických hôr. Vodca "opozície", vojnový veterán, sa pre nášho redaktora vyjadril o hnutí hľadačov uhlia takto: "Pred rokmi som často chodil do baníckych lesov a nie raz som narazil na uhlie, ale nie na také, aké našli títo objavitelia, ale na takzvané ležiace uhlie. Skúsil som ho, priložiť do ohňa a horelo ako najlepšie pruské kamenné uhlie. Som si úplne istý, že v košických horách je obrovské množstvo uhlia. Povedal som to aj svojim invalidným kamarátom, ktorí ma požiadali o radu. Ukázal som im miesto a poslal som ich do hôr, nech kopú, či náhodou nenájdu uhlie."
Spomínaní objavitelia hovorili o opozícii s pohŕdaním.
"Poháňa ich závisť, nevedia, kde je uhlie. Chodia sa nás vypytovať, či nám neunikne nejaké slovo. Ale márne. Náš dnešný objav je už oficiálne uznaný, nemusíme sa báť, že nás prekabátia. Oni nič nenašli a kým nemáme v rukách písomnú dohodu, ani my neprezradíme tajomstvo."
V skratke: toto je príbeh objavenia košickej uhoľnej bane. A fakt, že fantázia zapálená úspechom objavu neutícha a ľudia chodia denne pátrať do hôr, nie je na škodu. Možno aj oni narazia na čierne zlato.
Z denníka Kassai Ujság, 23. september 1925
