História baníctva - dedičstvo Smolníckych baní

09.11.2026
Šachta Pech
Šachta Pech

O Smolníku a Smolníckej hute som už napísal nejeden článok či už o samotnej histórii baníctva v tejto oblasti alebo o jednotlivých baniach. Tentokrát sa znovu vrátime do Volovských vrchov, avšak pozrieme sa na to, čo po baniach ostalo dodnes. Pretože pripomienka baní v podobe kyslej banskej vody už roky presahuje hranice katastrálneho územia obce Smolník, a ťažké kovy z tunajších baní končia až na dne vodnej nádrže Ružín.

Štôlňa Mária Snežná
Štôlňa Mária Snežná

Dá sa povedať, že dnešná situácia má pôvod ešte v časoch stredoveku. Bohaté ložisko pyritovo meďnatých rúd s obsahom striebra a zlata bolo v Smolníku využívané vyše 750 rokov a za tú dobu ložisko poskytlo okolo 150 000 ton čistej medi a vyše 1 milióna ton pyritu. Ťažba v rokoch 1840 – 1868 bola postavená najmä na cementácii medi, čo v preklade znamená, že prebiehala za pomoci banských vôd alebo vylúhovacích roztokov pomocou menej ušľachtilého kovu. V prípade Smolníku to bola práve prvá možnosť, teda využitím banských vôd. Ložisko je totiž bohaté na pyrit (FeS2) a chalkopyrit (CuFeS₂), pričom pri oxidácii a zvetrávaní pyritu vo vode vzniká silná kyselina, ktorá je schopná uvoľniť meď z jej rúd. K takejto chemickej reakcii taktiež dochádzalo aj na starých haldách na povrchu, ktoré miestami presahujú výšku 30m.

Halda
Halda

Na spustenie tejto chemickej reakcie priamo na ložisku bolo nutné do podzemia priviesť vodu, a tak sa už v 18. storočí začala do podzemia systematicky privádzať povrchová voda. Tá sa následne chemickou reakciou obohatila o meď a mnohé iné rozpustené prvky ktoré sa uvoľnili pôsobením silnej kyseliny, a stala sa z nej vysoko koncentrovaná "cementová voda". Takto obohatená voda sa následne zvádzala do nádrží so železným šrotom a v nádržiach dochádzalo k samotnej cementácii – cementačná meď (finálny produkt) sa usádzala na dne nádrže, a zvyšok odtekal preč ako odpad, vrátane vody bohatej na železo a ostatné prvky.

Štôlňa Karitas
Štôlňa Karitas

Generálne má ložisko tvar strmo uloženej šošovky dlhej cca 3 - 4 km s mocnosťou 100 - 400 m, ktorá v hÍbke okolo 500 m vykliňuje a zrudnenie vyznieva. Ložisko je rozfárané v celej dižke a mocnosti do hÍbky okolo 370 m. Hlavnou šachtou Pech v údolí potoka bolo ložisko otvorené do híbky cca 350 m pod eróznou bázou územia. Táto šachta slúžila svojho času aj na odvodnenie vyššie položených banských diel, a tu sa už začína písať príbeh dnešného stavu Smolníckeho potoku. Rozsiahla banská činnosť nepriaznivo ovplyvnila aj prirodzené hydrogeologické pomery územia, pričom v nepriaznívom hydrogeologickom prostredí paleozoických hornín bol vytvorený rozsiahly priestor pre akumuláciu banských vôd. V časoch, keď ešte bane fungovali, sa banská voda z podzemia odčerpávala. 

V roku 1991 došlo k útlmu baníctva a začalo sa s likvidáciou banských diel. Tie boli likvidované zatopením – na jednej strane je fakt, že financovanie chodu čerpadiel na sústavné odčerpávanie banských vôd a ich neutralizáciu by bolo finančne pravdepodobne neudržateľné, no na druhej strane práve vďaka tomuto spôsobu likvidácie baní sa v podzemí spustila v podstate nekonečná chemická reakcia, ktorej produkty dnes vytekajú na povrch práve cez šachtu Pech. V podstate do podzemia neustále priteká voda, cez vetracie komíny dodnes do podzemia prúdi kyslík, čo vytvára ideálne podmienky ku oxidácii pyritu a neustálej tvorbe kyseliny a následne rozpúšťaniu medi a iných prvkov. 

Úplné zatopenie banských diel trvalo približne len 3,5 roka, čo je vzhľadom na rozsah banských diel pomerne krátky čas. To znamená, že okolo roku 1994-1995 začala zo šachty Pech voľne vytekať kyslá banská voda, ktorá obsahuje voľnú kyselinu sírovú z intenzívnej oxidácie sulfidickej síry (pH 2,7 - 3), má vysokú mineralizáciu a mimoriadne vysoké obsahy ťažkých kovov.

Dnes je celá oblasť vedená len ako stará enviro záťaž, a konečné riešenie je stále neznáme. Bohužiaľ sa zo Smolníku stala obdoba Rumunských baní a tichá, v prípade Smolníckeho potoku mŕtva ukážka neschopnosti štátu riešiť tri desaťročia starú záťaž. 

Share