História baníctva - Československá uhoľná stopa, baňa Handlová
31.01.2026
Urán, ropa, uhlie. To sú v skratke piliere dnešnej spoločnosti, ktoré prinášajú elektrinu, pohyb či teplo po celom svete. Sú to suroviny, pre ktoré sa vedú vojny a ktoré ľudské hľadanie posúvajú na hranice možného. Avšak nič v prírode nie je večné, a to platí aj pre tieto energetické zdroje. Aj keď v prípade uhlia na Slovensku a v Česku zasiahla nezmyselná zelená politika skôr než príroda. Dnešným dňom tak končí jedna významná etapa baníctva v Československu, konkrétne ukončením ťažby čierneho uhlia na bani ČSM v Stonavě. Je až zarážajúce uvedomiť si, že ak by v minulosti uránové baníctvo neslúžilo potrebám Sovietov, spolu s uhoľným baníctvom sme mali energetickú sebestačnosť. Uránové baníctvo dopísalo svoj príbeh pomerne nedávno, ale dnes však s uhoľným baníctvom definitívne končí aj energetická sebestačnosť oboch štátov. V tejto sérií článkov sa teda pozrieme na prierez histórie Slovenského a Českého uhoľného baníctva, predstavíme si základné číselné údaje, ale aj najväčšie banské nešťastia ktoré pochovali baníkov stovky metrov pod zemou.
Ako prvú si predstavíme históriu uhoľného baníctva na Slovensku. Uhlie ako také si pozornosť získalo predovšetkým v 18. storočí, aj keď prvé záznamy siahajú až do skorého stredoveku, kedy výrobcovia dechtu zrejme používali uhlie zo slojov, vychádzajúcich na povrch. Naše najbohatšie ložiská hnedého uhlia sú v Hornonitrianskej hnedouhoľnej panve, a práve v tejto oblasti sa našli spomínané známky využívania slojov ešte v stredoveku. Neskôr sa na rovnakom mieste začína písať príbeh najstaršej Slovenskej hnedouhoľnej bane, a to bane Handlová.
Baňa Handlová.
V prvej časti série História baníctva – Československá uhoľná stopa, venovanej obetiam banských nešťastí, si predstavíme našu najstaršiu hnedouhoľnú baňu Handlová, ktorá počas svojej 112 ročnej histórie napísala príbeh plný úspechov, no zobrala si aj životy baníkov.
Za otca bane Handlová sa dá označiť gróf Ján Pálffy, ktorý sa o ložiská začal zaujímať. V roku 1906 sa otvára baňa, a priemyselná ťažba sa začína už o tri roky neskôr, teda v roku 1909. Postupne začali vznikať budovy ako triedička uhlia, šatne, sociálne zariadenia či administratívna budova potrebné pre rozvoj baníctva. Spoločne s rozmachom baníctva začína vznikať aj banská kolónia na ubytovanie baníkov s typickou architektúrou. Výstavba bane začala razením úvodnej štôlne a ťažnej jamy nazývanej Hlavná šachta. Bola vybavená parným ťažným strojom. V roku 1910 bolo možné začať s ťažbou vo Východnej bani a v roku 1912 začala premávka v dvojkoľajnej štôlni. Štôlňa bola prepojená s ťažnou jamou, čím bol položený základ vetrania bane. Hoci pod pojmom priemyselná ťažba si dnes predstavíme moderné banské stroje, v počiatkoch priemyselnej ťažby hnedého uhlia na bani Handlová zohrali kľúčovú úlohu kone, ktoré zabezpečovali prepravu uhlia na povrch. To znamená, že v tom čase sa v podzemí nachádzala aj obdoba stajní. Haviarov a ich kone neskôr v roku 1929 nahradila úzkorozchchodná železnica, ktorá umožnila rýchlejší a masívnejší transport ľudí aj materiálu, avšak prvé dve benzínové banské lokomotívy sa objavili už v roku 1913. Keďže vyťažené uhlie bolo potrebné expedovať, a tak sa predĺžila železničná trať z Veľkej Bielice do Prievidze až po Handlovú, priamo do areálu bane. Na zabezpečenie rýchlej nakládky bola postavená ikonická stavba – triedič uhlia. Prvý železničný vagón hnedého uhlia opustil brány závodu v roku 1913. V tomto čase za výstavbou bane a ťažbou stála Západouhorská kameňouhoľná účastinná spoločnosť so sídlom v Budapešti. Za zmienku stojí aj fakt, že v blízkosti závodu vznikla aj prvá tepelná elektráreň na Slovensku, ktorá na výrobu elektriny využívala uhlie, a až do roku 1953 patrila medzi najvýznamnejšie zdroje energie.
V období prvej Československej republiky vzniká podnik Handlovské uhoľné bane účastinná spoločnosť. Ten prevzal činnosť predvojnového závodu. Podmienky v podzemí boli pre baníkov náročné, keďže pracovali 12 hodín, vrátane sviatok či víkendov. Dalo by sa povedať, že baňa fungovala v nepretržitej prevádzke, čo viedlo ku značnej nespokojnosti baníkov. Začali sa objavovať štrajky, ktoré napokon proniesli zlepšenie pracovných podmienok. Počas medzivojnového obdobia vznikla závodná jedáleň, ale aj stanica banskej záchrannej služby a započala aj výstavba nových bytov pre baníkov. Hovorí sa, že banské bezpečnostné predpisy sú písané krvou, a v tomto prípade nejde o žiadne povery. Ku ich prepisovaniu krvou došlo aj 16.1.1929 pri nešťastí nesúcom meno Čierna jar. Počas tohto nešťastia došlo že nezistených príčin k výbuchu metánu pri ktorom prišlo o život 15 baníkov.
Počas druhej svetovej vojny prudko vzrastá záujem o uhlie, čo vedie k otváraniu ďalších baní. V apríli 1940 sa začalo razenie úpadnice Rudolf v Novákoch. Prvý vozík s vyťaženým uhlím vyšiel z tejto bane 14. júna 1940. Druhú úpadnicu Adolf otvorili v marci 1941 dva kilometre od Lehoty pod Vtáčnikom. Tieto lokality si však predstavíme v ďalších článkoch. Od začiatku ťažby v roku 1909 až po rok 1945 sa vyťažilo viac ako 15 miliónov ton uhlia.
Počas druhej svetovej vojny bola baňa Handlová pod správou súkromnej spoločnosti, a s nástupom socializmu bola znárodnená rovnako, ako všetky bane a podniky v celom Československu. Oficiálne znárodnenie prebehlo 24.10.1945 na základe zákona č. 100/1945 Zb. Keďže baňa prešla pod boľševika, pôvodná účastinná spoločnosť zanikla. Lepšie povedané, začlenila sa do Československých uhoľných baní . V podzemí sa však s „normalizáciou“ veľa nezmenilo, ťažba uhlia musela prebiehať, keďže uhlie predstavovalo strategickú surovinu a bolo potrebné na obnovu krajiny a priemyslu po vojne. Po znárodnení začalo platiť staré dobré „Ja som baník, kto je viac?“, a skutočne v tom čase mali baníci sociálne istoty, na tú dobu nadpriemerné platy, a jednoducho povedané, pre štát boli dôležitejší než akékoľvek iné profesie. Začala sa používať moderná technika, banícke partie súťažili v objeme vyťaženého uhlia, a celkovo sa zlepšili podmienky pre prácu. Cenou za to všetko boli prísne normy objemov ťažby, ktoré sa museli dodržiavať, inak prišiel trest (inak povedané metóda cukor a bič).
Po páde komunizmu prišla tvrdá realita aj do bane Handlová. Keďže už baníctvo nebolo dotované štátom, baníci prišli o istoty, a zrútilo sa plánované hospodárstvo, čo znamenalo koniec požadovaných objemov ťažby, bolo treba prejsť na trhovú ekonomiku. A tak sa začínajú objavovať prvé reálne problémy. Keďže bolo baníctvo dotované, oplatilo sa ťažiť všetko, keďže stratové úseky „preplatil“ štát, po páde režimu sa prejavila finančná náročnosť v plnej sile. Kvalitné uhlie sa nachádzalo vo väčších hĺbkach, kde sú zložitejšie geologické podmienky a rovnako sa začala objavovať otázka bezpečnosti. V tomto období preberá bane akciová spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza. Hoci sa jedná o súkromnú firmu, nikdy nedokázala fungovať na základe ziskov z ťažby, a tak bola odkázaná na štátne dotácie. V médiách sa postupne začínajú objavovať úvahy, že bane fungujú už len ako „sociálny podnik“, ktorý štát dotuje len z dôvodu, že v regióne prakticky neexistuje žiadny iný priemysel a pracovné možnosti sú obmedzené. Trpký koniec sa už len umelo odďaloval aj za cenu, že ložisko bolo takmer kompletne vyťažené a novo otvorené poruby sľubovali už len pár rokov ťažby. Postupne sa tak znižovali stavy zamestnancov. Dnes už v bani prebiehajú len likvidačné a sanačné práce.
Na záver sa ešte pozrieme na najväčšie banské nešťastie, ktoré sa na bani Handlová odohralo. Celkovo zdroje uvádzajú na celom území Hornonitrianskych baní celkovo viac ako 470 obetí, pričom sa jedná o úmrtia pri pracovných úrazoch, nešťastiach a staršie historické prípady evidované v kronikách. Ich pamiatka sa každoročne pripomína 10.8 Dňom bielych ruží, čo je pamätný deň venovaný všetkým obetiam baníckych nešťastí na Slovensku, s osobitným dôrazom na tragédiu v Handlovej 10. 8. 2009.
10. august 2009, okolo 9:30 hod. došlo vo východnej šachte v hĺbke okolo 330m k výbuchu metánu, čo si vyžiadalo životy 9 baníkov a 11 banských záchranárov.
Na tomto úseku malo uhlie najvyššiu kvalitu, s čím sa spája aj vysoká koncentrácia metánu, a jednalo sa o jedno z najbezpečnejších pracovísk na Slovensku. Pri kontakte uhlia a kyslíkom môže dôjsť k jeho samovoľnému vznieteniu. Okolo 7:00h vznikol v chodbe Šachty východ otvorený požiar, ktorý bol zistený snímačmi plynov v banskom ovzduší. V priebehu pol hodiny boli na pomoc privolaní záchranári banskej záchrannej služby z Prievidze. Na miesto okolo 8:30h dorazili dve čaty banských záchranárov po 5 mužov a ich veliteľ. Ich úlohou bolo pomocou ochladzovania dusíkom znížiť teplotu požiariska ako aj koncentráciu kyslíka, ktorý napomáhal horeniu a zvyšoval celkové nebezpečenstvo v bani. Spolu s nimi sa na pracovisku 330 m pod zemou a asi 500 m od šachty nachádzali ďalší 9 baníci, ktorí pomáhali záchranárom a 9 ďalších bolo v chodbe mimo miesta požiaru. Približne po hodine, o 9:30h, bolo prerušené telefonické spojenie a snímače koncentrácii banských plynov prestali fungovať. Podľa výpovedí baníkov, ktorí sa tiež nachádzali v chodbe, najprv začuli detonáciu a potom ich tlaková vlna zrazila k zemi. Letiace trosky im spôsobili ľahké zranenia. Zranení muži sa následne dostali na povrch a boli ošetrení v nemocnici v Bojniciach, nikto z nich nebol hospitalizovaný... Názor na priebeh vyšetrovania už nechávam na každého. Skutočnú pravdu dnes pozná už len baňa.
Prehľad nešťastí na bani Handlová:
4. októbra 1917 - výbuch metánu, 6 obetí
1924 – výbuch metánu, celkovo 5 obetí.
16. januára 1929 - výbuch metánu, 15 obetí
21. marca 1945 – výbuch metánu, 11 obetí
31. decembra 1979 – prieval bahna, 1 obeť
8. septembra 1992 – prieval bahna a vody, 4 obete
10. augusta 2009 – výbuch metánu, 20 obetí
Zdar Boh hore
Zdroj fotografií: Facebook Uhliari Slovenska