História baníctva - Československá uhoľná stopa, baňa Dolina
Je sobota 17. novembra roku 1962, a na juhu Slovenska sa práve otvára druhý najmodernejší banský závod na Slovensku. Asi takto informovali o otvorení hnedouhoľnej bane Dolina dobové noviny. Hoci by sa dalo čakať, že baňa Dolina bude v obci Pôtor neďaleko Veľkého Krtíša bude otvárať doposiaľ nedotknuté uhoľné slóje, opak bol pravdou. V okolí Veľkého Krtíša sa totiž uhlie dolovalo už od roku 1854, konkrétne v Malých Stracinách, a od roku 1948 aj v samotnom Pôtri.
Ako to už za minulého režimu bolo pravidlo, aj do regiónu Veľkého Krtíša prinieslo baníctvo rozmach. Vo Veľkom Krtíši sa v roku 1950 začalo budovať prvé banícke sídlisko pre nových obyvateľov, keďže už vtedy baníci zarábali nadpriemerne. Hoci v 60. rokoch došlo k rozpadu okresu Modrý Kameň a miernemu útlmu baníctva, uhlie bolo potrebné stále, a tak sa začal budovať nový banský závod. Ten dokázal prinavrátiť novému okresu Veľký Krtíš hospodársky význam. O význame novej bane Dolina napovedá aj skutočnosť, že jej spúšťania sa zúčastnil aj minister palív a energetiky Oldřich Černík, a pri tej príležitosti vyslovil presvedčenie, že baníci splnia svoj záväzok k XII. zjazdu KSČ a dodajú navyše plánu 24.500 ton uhlia.
Baňa bola vybavená najmodernejšími strojmi pre zefektívnenie a mechanizáciu ťažby aby baníci svoj prísľub súdruhom z KSČ dokázali splniť. Podobne ako v Handlovej, aj tu sa na slójach používali moderné kombajny, mechanické výstuže či pásové dopravníky. V časoch jej najväčšej slávy, v 80. rokoch minulého storočia, keď v nej ťažili až milión ton uhlia ročne, bola živiteľkou až 2 150 ľudí. Zaujímavé je, že samotné ložisko má vyše 160 ročnú históriu a za toto obdobie sa vyťažilo približne 36 miliónov ton hnedého uhlia, teda ešte v dobe, kedy sa baníkom starcom ani nemohlo snívať o mechanizovanej ťažbe. Ložisko ohraničujú dva výrazné tektonické zlomy. Na východnej strane je to strhársky zlom a na západnej strane modrokamenský zlom. Smer zlomov je SZ - JV, výška skoku je 30 až 200m, Ložisko tvoria tri uhoľné sloje, ktorých uloženie je takmer horizontálne s malým generálnym úpadom cca 3° SZ.
Po zmene spoločenských pomerov po roku 1989 začalo baníctvo postupne strácať na rentabilite a ťažba sa utlmovala. Hlavným odberateľom uhlia boli najmä Slovenské elektrárne a ENO Zemianske Kostoľany. Medzi ďalších odberateľov patrila Bukóza a drobní odberatelia z Maďarskej republiky. Hoci pôvodná životnosť bane bola plánovaná len do roku 2004, baňa Dolina našťastie nikdy neprešla pod správu sociálneho podniku HBP, a dokázala samostatne fungovať až do roku 2015, kedy sa definitívne ukončila ťažba hnedého uhlia v okrese Veľký Krtíš.
Aj keď mala ťažba skončiť už na konci roku 2004, vláda však medzitým odsúhlasila jej predĺženie až do roku 2007. Prihliadalo sa vtedy na stále vyťažiteľné zásoby a sociálnu situáciu baníkov. Uhlie vyrobené v podniku Baňa Dolina a.s. bolo v roku 2006 zaradené štátnym geologickým ústavom v Spišskej Novej Vsi ako nízkokvalitné uhlie kategórie B. Európska komisia pre krtíšsku baňu schválila v roku 2007 finančnú pomoc vo výške 8,33 milióna Eur, ktoré mali putovať na pokrytie sociálnych a technických nákladov pri uzatváraní ťažobných slojov. V roku 2011 predstavenstvo spoločnosti Baňa Dolina rozhodlo na základe analýz o predĺžení ťažby až do roku 2030, nakoľko zásoby, ktoré sa nachádzali v dobývacom priestore Modrý Kameň sú svojim objemom ekonomicky aj technicky vyťažiteľné a na trhu umiestniteľné. S takýmto návrhom rokovalo predstavenstvo s vtedajším vedením MH SR aby sa tento návrh predložil na rokovanie vlády SR. Jedným z ďalších zlomových rokov bol rok 2012, keď sa v Bani Dolina vyťažilo približne 116.000 ton hnedého uhlia, čo bolo asi o tretinu menej ako v roku 2011.
Baňa Dolina ešte v roku 2011 požiadala o tretie predĺženie ťažby - aspoň do roku 2020 z dôvodu, že sa v treťom revírnom sloji nachádzajú reálne vyťažiteľné zásoby. Nakoniec sa termín skrátil na rok 2015. V roku 2014 predstavenstvo rozhodlo o postupnom znižovaní stavu zamestnancov a začiatkom roku 2015 nahlásili hromadné prepúšťanie baníkov a zamestnancov, ktoré sa malo realizovať od 13. februára do 31. marca 2015. Definitívne ukončenie prišlo dňa 29.5.2015, keď sa vyťažila posledná tona hnedého uhlia, a o prácu v bani prišlo posledných 50 baníkov.
Po ukončení ťažby nasledovalo už len "rabovanie". V preklade sa z podzemia vynášalo všetko, čo malo ešte nejakú hodnotu ako šrot. Taktiež prebiehali posledné práce na zabezpečení slóji, teda aby uhlie v podzemí nezačalo samovoľne tlieť a horieť, a taktiež aby sa nezačal hromadiť metán. V súčasnosti sú banské diela zatopené a vstup do nich nie je možný z bezpečnostných dôvodov. Samotný závod na povrchu prešiel demoláciou, a dnes o jeho prítomnosti napovedá už len veľká prázdna plocha a pár zvyškov rúr.
Ako sa presvedčila aj parťáčka Denisa, na plochu, kde sa rozprestieral závod bane Dolina, sa dnes už nedá dostať a na toto územie je zakázaný vstup. Viac o zaujímavostiach tohto regiónu, ale aj o obci, ktorá musela ustúpiť ťažbe uhlia sa dozvieš v jej článku.
