História baníctva - Československá uhoľná stopa, baňa Čáry
V prvej časti série blogov o Československom uhoľnom baníctve sme si predstavili najstaršiu Slovenskú uhoľnú baňu Handlová, a dnes sa pre zmenu pozrieme na príbeh najmladšej bane Čáry. Okrem toho, že bola baňa Čáry najmladšia, mala na svojom konte ešte jendo naj - najmenšia Slovenská uhoľná baňa. Baníci do jej útrob fárali 45 rokov až do roku 2022, kedy bola baňa dočasne uzavretá. Dočasná uzávera sa však pre komplikované banskotechnické a geologické pomery súvisiace s prírodnými podmienkami zmenila na trvalé ukončenie ťažby.
Prvé seriózne geologické prieskumy lignitu prebiehali najmä po druhej svetovej vojne. Socialistické Československo hľadalo nové domáce zdroje energie, aby znížilo závislosť od dovozu. História bane Čáry sa začína písať v roku 1978 výstavbou jednotlivých budov závodu a neskôr v roku 1980 bola vyrazená otvárková úpadnica. Po vyrazení otvárkovej úpadnice nasledovala príprava podzemia na ťažbu, pričom samotná ťažba započala až v roku 1991. V tomto období baňa fungovala pod názvom Slovenské uhoľné bane, Baňa Záhorie, odštepný závod Holíč. Hoci bola baňa budovaná ako moderná hlbinná banská prevádzka s plnohodnotným banským závodom na povrchu, ťažba bola už od začiatku extrémne komplikovaná, nakoľko prebiehala v nestabilnom piesčitom prostredí, v ktorom bol vysoký výskyt podzemných vôd.
Okrem nepriaznivých geologických podmienok v podzemí čakal na baňu ešte jeden zásadný problém. Plnohodnotná ťažba tu začala až po zmene politického režimu v časoch, kedy štát potreboval privatizovať a nie riešiť nejaké bane, čo zanmenalo, že narozdiel od iných Slovenských uhoľných baní neboli Čáry dotované štátom. Hoci bola baňa pomerne moderná po technologickej stránke - využívali sa raziace kombajny, pásové dopravníky či mechanizované výstuže, samotné uhlie nebolo veľmi kvalitné, malo nízku výhrevnosť a sloje sa nachádzali v komplikovanom nestabilnom prostredí. Táto skutočnosť sa nepriaznivo podpísala aj pod ekonomickú situáciu v podniku. Zjednodušene povedané, náklady na ťažbu boli vyššie než cena vyťaženého nekvalitného lignitu. Aj napriek ekonomickej neefektivite baňa fungovala, a v roku 2015 prešla pod správu HBP - Hornonitrianske bane Prievidza.
Je smutné, že hoci bola ťažba neefektívna a baňa Čáry mala jedny z najťažších hydrologických podmienok na Slovensku, v realite fungovala už len ako sociálny podnik dotovaný štátom rovnako ako celé HBP. Majoritným odberateľom nekvalitného lignitu boli Slovenské elektrárne, ktoré museli v Elektrárňach Nováky v rámci takzvaného všeobecného hospodárskeho záujmu vyrábať a dodávať elektrinu z uhlia. Hornonitrianske bane odkúpili Čáry od skupiny Energy Group ako náhradu za baňu Cigeľ, v ktorej dochádzali bilančné zásoby a hrozil by zánik pracovných miest. Baníci z Cigľa teda boli presunutý na ložisko Gbely, teda do bane Čáry. Aj napriek štátnym dotáciám a snahe HBP stabilizovať prevádzku a obnovovať banskú technológiu sa neustále zvyšovali náklady na zabezpečenie bezpečnosti na podzemných pracoviskách pre stále komplokovanejšie geologické pomery na slojach.
Geologické zásoby ložiska (celkový objem surovín v zemi) boli asi 62 miliónov ton uhlia, z čoho bilančné zásoby (využiteľné a rentabilné zásoby na ťažbu) predstavovali len okolo 25 miliónov ton. Objem celkovo vyťaženého lignitu za celé obdobie funkčnosti bane predstavuje približne 4 milióny ton, pričom ročná produkcia bola približne 200–500 tisíc ton v lepších rokoch. Ťažba definitívne skončila v roku 2022 hlavne pre nepriaznivé geologické a hydrogeologické podmienky.
Hoci je baňa Čáry uhoľná, paradoxne najväčsie riziko nepredstavoval metán, ale voda. Najväčšie riziká tak boli javy ako náhle prítoky vody, rozmočené stropy, zosuvy pieskov alebo prievaly bahna.
Aj keď sa jednalo o malú prevádzku s nízkym rizikom výbuchu metánu, bani sa nevyhli menšie závaly, zatopené chodby, problémy s výstužou alebo časté technické poruchy. 28. marca 2012 došlo v bani ku smrteľnému úrazu 60 ročného pracovníka, ktorého usmrtili uvoľnené banské vozíky. Niektorí zamestnanci vtedy obviňovali vedenie bane z nedostatočného rešpektovania bezpečnostných predpisov (čo bolo v mnohých prípadoch na Slovensku nepísané pravidlo).
Zdroj fotografii je skupina Baníci Slovenska, a Slovenské banské múzeum.