História baníctva - Baťove uhlie
30.11.2025
Ako môže súvisieť podnikateľ Ján Antonín Baťa s baníctvom? Každý predsa vie, že jeho biznis sa zameriaval hlavne na obuv, a veľa ľudí taktiež vie, že Ján Antonín Baťa bol vo svojej dobe priekopník. Pre svojich zamestnancov staval na tú dobu nadštandardné domy z vlastných tehál a dokonca im zabezpečoval všetky životné potreby. A tu sa už začína rozvíjať príbeh Baťovho baníctva. Keďže prevádzka závodov bola energeticky náročná, vznikla myšlienka energetickej sebestačnosti. Táto sebestačnosť mala byť zabezpečená pomocou uhlia, no nemyslite si, že tento blog bude o Handlovej či Novákoch.
Pomyselným centrom uhoľnej horúčky sa stala obec Štrba a ďalšie okolité obce. Okolo roku 1935 sa v obciach Štrba, Važec, Vyšná a Nižná Šuňava sa začali prieskumné práce na základe kutacieho povolenia s číslom 1045/1935. Najväčší rozmach prác nastal v priebehu roku 1936, kedy sa už v katastroch obcí objavovali prieskumné zárezy a pravdepodobne aj krátke prieskumné štôlne, ktoré mali nájsť vystúpenie uhoľného sloja eocénneho veku a overiť jeho kvalitu a rozsah. Ťažiť sa teda malo uhlie staršie než v baniach Handlová či Nováky.
Najvýznamnejšie práce prebiehali v katastri obce Štrba, konkrétne východne od kóty „Konská hlava“, sa uskutočnilo aj prepôžičkové konanie (proces prideľovania banských mier) pre banské miery s názvom Ján I. – IV. V preklade sa vymedzilo banské pole, respektíve územie, ktoré bude/je poddolované. Aj na tomto území prebiehala prieskumné činnosť pravdepodobne hlavne sondami a zárezmi, no prítomnosť niekoľko desiatok metrov dlhých štôlní sa nedá úplne vylúčiť. V tom čase sa však nedalo hovoriť o veľkej ťažbe ale skôr o snahe zachytiť uhoľný sloj.
Vo Važci prebiehal prieskum podobne ako na Štrbe, no v značne menších rozmeroch. Aj keď niektoré zdroje uvádzajú, že v lokalite Pod Kopami mala krátko prebiehať nevýrazná lokálna ťažba nekvalitného uhlia v rokoch 1939 až 1952, túto skutočnosť sa mi overiť nepodarilo. Najvýraznejšia banská činnosť tu pozostávala skôr zo zárezov a sond.
Hoci sa uhlie skutočne našlo, nikdy sa nezačalo vo veľkom ťažiť. Problém spočíval v tom, že uhlie malo nízku výhrevnosť (keďže eoceánske sloje sú nekvalitné pre vyššiu vlhkosť a nižší obsah uhlíka), a samotné slóje boli veľmi malé, uvádzajú sa len v desiatkach centimetrov. Jeho ťažba by bola neefektívna a finančne náročná, a tak „uhoľná horúčka“ ostala iba pri prieskume. Dnes sa už po banskej činnosti v teréne nezachovali takmer žiadne stopy, a predstavuje už iba lokálnu kuriozitu v inak bohatej baníckej histórii podtatranského regiónu.
Fotky boli vytvorené pomocou AI.