Baníci z Černobyľu
26. apríl 1986, Černobyľská jadrová elektráreň, 1:23. Deň, ktorý navždy zmenil vnímanie jadrovej energetiky. Nebudem písať o priebehu havárie, avšak pozrieme sa na jeden bod z priebehu likvidácie havárie, ktorý súvisí s baníctvom. Keďže došlo k roztaveniu jadra reaktoru, nastali obavy, že sa tento materiál dostane do kontaktu s vodou v podloží, bolo potrebné nájsť spôsob, ako tomuto kontaktu zabrániť. Inžinieri nakoniec vymisleli, že sa vyrazí štôlňa vedúca priamo pod reaktor, a z nej sa bude ochladzovať roztavené jadro.
Samotná štôlňa bola razená v náročných podmienkach. Nadložie bolo tvorené v íle a pieskovci, a taktiež bolo banské dielo v malej hĺbke, a to len 6m pod povrchom. Pri razení štôlne baníci používali len ručné pneumatické zbíjačky, a vzhľadom na pomerne malé rozmery štôlne len cca 1,8x1,8m neboli použité ťažké banské stroje. Taktiež bol v štôlni problém s vetraním a prádením vzduchu, čo umožňovalo hromadenie radónu a taktiež vysokú teplotu. Podľa zdrojov sa ústie štôlne nachádzalo v priestoroch 3. bloku.
Práce na banskom diele sa začali realizovať 13. mája 1986 a dokončené bolo okolo 29. mája 1986. Odhadovaný objem hlušiny zo štôlne je okolo 3000 metrov kubických, avšak toto číslo je len odhad na základe rozmerov banského diela a dutiny na jeho konci. Vyrazenie štôlne a dutiny, ktorá bola následne zaliatá betónom, nakoniec stála život približne 25% baníkov, teda okolo 100.
