Baňa Beáta - podzemie plné pokladov

Na Slovensku sa nachádza nespočet starých baní, avšak len máloktorá z nich dokáže pri prieskume vyraziť dych a vziať slová hneď niekoľkokrát po sebe. Medzi tie výnimočné patrí aj baňa, ktorá dostala meno Beáta. Hoci sme v jej útrobách strávili tri hodiny, neprešli sme možno ani 30 percent rozsiahleho systému, ktorý táto baňa predstavuje.

Vstup je našťastie pomerne nenápadný, a bez lana sa do podzemia tak ľahko dostať nedá. Lepšie povedané, do systému sme vstúpili cez niečo ako vetrací komín. Po prekonaní prvej úpadnice sa pred nami otvára prvá križovatka. Pravá odbočka po zhruba 5 metroch končí čelbou, vľavo sa napája chodba vedúca do menšej siene a rovno pokračuje úpacnica stále nižšie, avšak je nepriechodná pre nahádzaný bordel a uvoľnené balvany. Našťastie cez sieň sa dá zával obísť a napojiť sa na pokračovanie úpadnice.

Chvíľu váhame, či budeme vôbec pokračovať, keďže sme nemali žiadnu istotu, že úpacnica nebude po pár metroch slepá. Ako bonus nebolo cítiť ani prievan, aj keď podľa teórie by mala baňa niekde vzduch nasávať a cez túto úpadnicu by mala "vydychovať" – teda v skratke komínový efekt. Tento fakt len pridával na obavách, že sa nikam nedostaneme. Sebastián sa teda rozhodol ísť napred a zistiť, či sa niekde dá dostať. Po jeho návrate sme pokračovali hlbšie do útrob zeme.

Úpadnicou sme sa dostali do prvej dobývky, ktorá sa znovu vetvila neznámo kam. Rozhodli sme sa pokračovať nižšie až sme sa ocitli na niečom, čo vy sa dalo nazvať prvým horizontom. V kolmej dobývke sa nachádza pomerne úzka rovina, ktorá smerom doprava pokračuje do chodby smerujúcej ku zatopenej časti a dvom ďalším chodbám. Obe boli zavalené, no stále priechodzie pokiaľ by sme sa plazili. Jednu z chodieb vedúcu pravdepodobne ponad dobývku niekam do neznáma sme sa rozhodli odložiť na ďalší prieskum, a tak sme pokračovali cez dobývku smerom doľava. 

Samotná dobývka je dodnes vystužená pôvodnou výdrevou, ktorá už môže mať pár stovák rokov. V jednej časti dokonca ostal slušne zachovalý, ručne vyrobený podval. Na strope sa postupom času vytvorila nádherná výzdoba, ktorá tejto časti dodáva dychberúcu atmosféru. Hoci dobývka pokračuje stále nižšie a jej hĺbku nedokážem odhadnúť, predpokladám, že o niekoľko metrov nižšie sa nachádzajú ďalšie chodby a pokračovanie dobývky smerom nadol. 

Hoci sa v skutočnosti zrejme jedná o jednu veľkú dobývku, závaly ju rozdelili na viaceré samostatné úseky, ktoré postupne tvoria dokonalé bludisko, ktoré sa stále rozvetvuje na všetky strany. Samozrejme keďže som šiel posledný aby som mohol fotiť a zároveň značit cestu chemickými svetlami, zvyšok partie sa mi stratil z dohľadu, a z nejakého dôvodu ich nebolo ani počuť a nedal sa tak určiť smer, kadiaľ išli. Ostal som teda na jednej z križovatiek a spoliehal sa na to, že sa vrátia. Aspoň som mal dostatok času obdivovať formácie v tvare kvetov, ktoré vznikli z nátekov, a taktiež aj nádherné chalcedóny zafarbené do jemnej modrej. 

Pokračovali sme smerom doľava dolu, až sa pred nami otvorila chodba. To sme ešte nevedeli, že je to jedna z najkrajších častí plná banských pokladov. Na stenách sú nádherné žlto biele náteky, na zemi dodnes ostali zachované pôvodné drevené žľaby na odvod vody, a v jednej časti dokonca aj železné korýtko. Ako som v úvode spomínal, neprešli sme ani 30 percent bane, takže je otázkou, koľko pokladov sa ešte v podzemí skrýva. Aj táto chodba sa rozvetvuje, na jednom mieste sa otvára napojenie na vyššie položenú chodnu, komíny vedúce niekde vyššie, a o pár krokov ďalej aj značka, akú som v žiadnej bani za takmer 4 roky nevidel – "Nebezpečenstvo pádu do priehlbne v úseku 20m". Táto značka má skutočne význam, keďže tesne za ňou sa nachádza niečo neopísateľné. Na ľavej strane sa na chodbu napájajú úpadnice vedúce neznámo kam, na pár miestach aj úpadnice vedúce nahor... jednoducho nádherný labyrint chodieb a úpadníc. 

Okolo jednej prehlbne prechádzame po úzkom sypkom "briežku", z ktorého sa pri každom pohybe pod nohami posúvali kamene do priehlbne. Samotná priehlbeň viedla do chodby, ktorá pokračovala neznámo kam nižšie. Táto časť je už o desiatky a možno stovky rokov mladšia než úvodná časť cez ktroú sme prišli. Pokračovali sme jednou z úpadníc, do ktorej viedlo lano a rebrík nižšie. Dalo sa pokračovať aj chodbou rovno, avšak z nejakého dôvodu sa mi zdal rebrík ako lepšia možnosť. Dostali sme sa teda znovu o niečo hlbšie do modernej chodby, na ktorej konci bol sklad trhavín. Opačnou stranou viedla chodba dlhá ešte niekoľko stovák metrov, v ktorej sa nachádza aj násypník (teoreticky sa dá násypníkom pokračovať na vyšší obzor). 

Táto chodba končí pomerne netradične – dverami, aké sa bežne vidia v bunkroch. Predpokladal som, že sa jedná iba o sklad trhavín, avšak za dverami sa nachádza križovatka. V pravej vetve je v diaľke vidno denné svetlo, v ľavej sú ďalšie pancierové dvere. Vysvetlenie pancierových dverí je na Slovenské bane pomerne netradičný – z časti bane sa totiž za minulého režimu vybudoval bunker. Z bunkra pokračuje dlhá chodba plná blata, z ktorej priteká voda, a tak sme už nepokračovali. 

Hoci o tejto bani nemáme dostatok informácii, predpokladám, že sa nám podarilo nájsť rozsiahly systém, ktorý sa pravdepodobne napája do viacerých štôlní z rozličného obdobia -od starín až po moderné komunistické bane. Prieskum celého systému môže kľudne zabrať aj celý deň a ostáva už len hádať, aké poklady si pre nás baňa Beáta ešte pripraví.         

Najkrajšie časti a banské poklady:

Bunker: