2 roky Forgotten mines

1.11.2023 vznikol prvý blog o prieskume zo štôlne Krištof Nová, a spoločne s blogom sa začal písať aj príbeh stránky forgottenmines.sk. Tento blog teda nebude o žiadnom konkrétnom prieskume, ale o samotnom projekte Forgotten mines, ktorý ako taký vznikol 1.9.2022.

S myšlienkou založenia vlastnej stránky zameranej čisto na baníctvo som sa pohrával dlhšiu dobu, no definitívne ma nakopla konkurenčná stránka ruun.sk, ktorá pridávala zaujímavé lokality a bane spoločne s ich fotkami. Hoci sa z časti venuje aj baníctvu, na trhu doposiaľ nebola žiadna stránka len o prieskume baní. Pôvodne mala byť stránka len sekundárnym produktom dopĺňajúcim videá z prieskumov, no dnes je z nej "vlajková loď" značky Forgotten mines. 

Vizuál stránky sa časom postupne menil a vylepšoval, až sa napokon ustálil na jednoduchom minimalistickom dizajne. Zhodou okolností sa logo zhoduje aj s našimi menami - Filip, Matúš, teda pôvodná zostava, v ktorej od začiatku chodíme do baní. Neskôr pribudli ďalší traja členovia - Andreas, Matúš a Martin. Avšak v kompletnej zostave sme dodnes neboli v žiadnej bani.
 

Za dva roky sa prešlo mnoho baní. Niektoré z nich si už ani riadne nepamätám, keďže sa jednalo viac menej o "blbodiery", no zopár z nich sa mi zapísalo do pamäte navždy. Jedna z nich je aj baňa Štefan, alias Štôlňa X, o nej vznikli hneď dva blogy a videá. Bola prvá moderná, a tak určila štýl baní, ktoré sa mi páčia najviac. Zvláštne sa mi do pamäte zapísala aj štôlňa Krištof nová, do ktorej sa však už nikdy nevrátim. Viacero ľudí hovorilo o akejsi bielej postave so svietiacimi očami, ktorá sa z času na čas zjaví v chodbách alebo "prebehne" v komíne vedúcom do inej bane. Hoci na takéto entity neverím, a počas prieskumu som nemal tú česť vidieť ju na vlastné oči, pri odchode z bane sa stalo niečo zvláštne. Celú +-8km dlhú cestu lesom od portálu bane až ku autu som mal nepríjemný pocit, že ma niečo (niekto) prenasleduje aj napriek tomu, že sme v bani boli len dvaja a ani pri prieskume sa nestalo nič "paranormálne". Zrejme sa jednalo o varovanie v zmysle raz a dosť?

Ako som už písal, na žiadne paranormálne entity neverím, avšak za dva roky aktívneho prieskum baní som zažil pár situácií, ktoré si dodnes neviem racionálne vysvetliť. Prvá takáto situácia sa mi stala na úplne prvej lomalite v okolí Železníku. Pred baňou som sa zasekol a niečo mi hovorilo, že nemám ísť dnu. Ostal som teda pred portálom a čakal som, než sa Filip vráti (rozhodol sa ísť do bane sám), a počas čakania spadol pol metra za mnou hrubý konár doslova odnikiaľ. V ten deň nefúkalo, takže vietor nemohol náhodne odtrhnúť konár zo stromu, a ani na žiadnom strome v okolí nebolo vidno stopu po odtrhnutí konáru. Čo by sa stalo, ak by som vtedy aj napriek nepríjemnému pocitu šiel do bane?

Druhá "anomália" sa stala pri prvom prieskume štôlne Ján. Šiel som sám, keďže Filip sa už vtedy bál uránu a radónu. Pravú vetvu bane som prešiel len do polovice, keďže je v nej voda vyše gumákov, a preto som pokračoval do ľavej vetvy. Dostal som sa až po križovatku, pred ktorou sa objavil znovu ten nepríjemný pocit - niečo mi hovorilo, že mám okamžite vypadnúť. Chvíľu som váhal či sa vrátim alebo budem v prieskume pokračovať, ale zvedavosť bola silnejšia. A vtedy to prišlo... Zo stropu mi na hlavu zletela skalka. Ani už neviem, ako som sa tak rýchlo dostal ku ústiu. Už som bol skoro von, keď sa znovu pár metrov predomnou zo stropu uvoľnil menšie kamene. Ktovie čo by sa tak stalo, keby som pokračoval v prieskume aj po tom, ako som dostal "headshot". Zaujímavé je, že keď som sa po roku vrátil do rovnakej bane, nedialo sa už nič. Možno som mal počas prvého prieskumu tú česť stretnúť legendami opradeného permoníka.

Sú miesta, ktoré sú jednoducho divné, niekto by povedal, že prekliatie. To obzvlášť platí o bani Štefan, ktorá nemá veľmi peknú históriu. Už pri prvom prieskume ma z jednej časti niečo "vyhnalo". V chodbe sa začal tvoriť nejaký opar a niečo mi hovorilo, že by som mal odísť. No pri odchode z bane som pociťoval zvláštne nutkanie vrátiť sa nazad do tajomných útrob bane. Nič podobné sa mi v žiadnej inej bani nestalo. Spočiatku som tomuto zážitku nevenoval väčšiu pozornosť, no toto nutkanie ku návratu sa však opakovalo počas takmer dvoch rokoch a postupne naberalo na sile, až som sa nakoniec znovu do bane vrátil. Tento krát sme s Andreasom vošli aj do časti,z ktorej ma prvý krát niečo "vyhnalo". Že niečo nie je v poriadku nenápadne nasvedčovalo svetlo, ktoré začalo blbnúť a nápadne rýchle vybíjanje bateriek, ktoré sa pred vstupom do danej časti menili. Neskôr sa z ničoho nič spustil alarm na dozimetri a koncentrácia O2 poklesla pod 20% (nepamätám si už či sa spustil alarm aj na merači O2). Pri spiatočnej ceste ku vstupu na jednom mieste zo stropu tiekla voda viac, než ked sme šli hlbšie do bane (možno sa niečo chystalo spadnúť, čo by teoreticky vysvetlovalo aj blbnutie prístrojov, no nie rýchle vybíjanie bateriek). Rovnako ako po prvom prieskume, aj tentokrát som znovu pociťoval nutkanie vrátiť sa nazad do bane, no tentoraz to bolo silnejšie. "Paramormálne" javy spojené s touto lokalitou sa vystupňovali tesne pred Vianocami. Cez deň mi z poličky sama od seba spadla vzorka. Aká to náhoda, že zrovna z tejto bane :D. To som ešte nevedel, čo bude nasledovať v noci, lepšie povedané okolo 1 ráno. Rovnako ako nečakane spadla vzorka (a to nebola ani blízko pri kraji poličky) sa objavilo neskutočne silné nutkanie zbaliť si veci, sadnúť do auta a ísť sám do vyše 100km vzdialenej bane. Pokiaľ by som vtedy mal nabité baterky (a nebol by som lenivý ich dávať vždy po prieskumoch nabíjať), reálne by som tam šiel. Aby toho "paranormálneho" náhodou nebolo málo, traja ľudia nezávisle od seba mali v rovnakom čase divné pocity... Otázne stále je, čo by sa v bani dialo, ak by som tam bol úplne sám uprostred hlbokej noci, a čo, a hlavne prečo, ma od prvého prieskumu neustále láka nazad.

Aby z tohto blogu nebola tretia časť o bani Štefan alebo scenár pre Akta X, posunieme sa na ďalšiu kapitolu z histórie projektu Forgotten mines. Konkrétne na kapitolu, ktorá by 30 rokov dozadu niesla označenie prísne tajné - uránové baníctvo. V rámci tejto série sa mi podarilo stretnúť s človekom, ktorý stál na čele niekdajšej spoločnosti Uranpres. Nie je žiadne tajomstvo, že na Slovensku sa robil prieskum na rádioaktívne rudy a na pár miestach aj prebiehala ťažba. Tu sa už začína písať príbeh hned troch baní, ktoré dostali mená Lily, Eliška a Katarína. Zaujímavé je, že všetky tieto banské diela boli objavené doslova náhodne. Niekde na internete som sa dostal ku mape U ložísk a baní na Slovensku a všimol som si na nej dve zaujímavé ložiská. Jedno bolo čiastočne vyťažené (Lily), a druhé sa neťažilo takmer vôbec, iba bolo otvorené (jama č.4, Eliška a Katarína). A tak sme sa spolu s Andreasom vydali po stopách baníkov, ktoré nás doviedli najprv ku štôlni Katarína (neskôr sa ukázalo, že to je štôlňa č.13 prepojená s jamou č.4, teda hej prvý horizont. Tá si svoje tajomstvo stráži dodnes, keďže pri odkopávani sa nám čiastočne zrútila, čo znamenalo nemožnosť prieskumu. Neskôr sa objavila štôlňa Eliška, od ktorej sa údajne nezachovali žiadne maly alebo dokumenty, a tak ani nevieme, ako bola oficiálne označená. Dokonca je možné, že štôlňa Eliška bola razená ešte skupinou z Jáchymova, takže môže mať okolo 55-60 rokov. Najväčšia štôlňa Lily mala pôvodne predstavovať "zlatý klinec" za sériou o uránovom baníctve. Pôvodné plány na jej odkopanie a prieskum takmer po roku zboerania informácií stroskotali na veľkom probléme - je kompletne zatopená vodou obsahujúcou arzén a pravdepodobne je v nej metán, ktorý by predstavoval hrozbu výbuchu. Vznikli o nej hned tri články, no do zabudnutia nepadne. Spoločne s jamou č.4, štôlňami Eliška a Katarína by sa mala aj štôlňa Lily objaviť na informačnej tabuli. Pri pátraní po záznamoch o U baniach v Kozích Chrbtoch a ich mapách som mal možnosť stretnúť sa s niekdajším riaditeľom Uranpresu a dozvedieť sa tak kopu vecí o baniach v okolí. Vďaka pátraniu po U baniach som taktiež získal nové kontakty, ale i nove poznatky, a pomenoval som hneď 3 banské diela. Akú daň si však časom za to bane vezmú je otázne.

Do baní sme za tie dva roky šli i za hranicami Slovenska, a to do Česka a Maďarska. Filip podnikol aj výpravu do Poľska, Švajčiarska, Rakúska, a do diery na východe v ktorej je i Černobyl , ktoré však na stránke zdokumentované nie sú. Taktiež Filip zdokumentoval aj výpravu do Rumunska, ktorá však pre mňa skončila predčasne po sprostom hotdogu na Prešovskom Slovnafte (nechápem že to tam ešte nezavrela hygiena). 

Úspešné zahraničné akcie však stoja za zmienku viac ako tie neúspešné. Prvá bola akcia do Česka, konkrétne sme prešli bridlicové štôlne v Hrubej Vode. Prvé komplikácie na seba nenechali dlho čakať, a niekoľko desiatok kilometrov od hraníc začalo niečo v aute buchotať. Druhou kompikáciou bolo, že ku baniam sme sa museli dostať po hranici vojenského obvodu. Našťastie sme úspešne prešli bane, ktoré sme mali v pláne a len tesne sme sa vyhli silnej prietrži a búrke, ktorá nás našťastie zastihla tesne pri parkovisku a nie niekde v lese.

Prvá výprava do Maďarska bola jedno veľké dobrodružstvo a viac menej aj zhoda náhod. Pôvodne sme sa chceli pozrieť do rozsiahlej niekoľko km dlhej bane v obci, ktorej názov v preklade znamená Vlčia Diera. Vstup do nej sme síce našli, a teoreticky by sme sa aj vedeli dostať dnu. Teda pokiaľ by ju nestrážil strážnik a pes. Snažili sme sa s ním nejako dohodnúť, no z jeho reakcie bolo jasné, že na baňu môžeme zabudnúť. Lepšie povedané len na tú, do ktorej sme chceli ísť. Strážnik nás totiž vzal do inej bane v okolí a dokonca nás aj previedol. Avšak už pri prvej návšteve Maďarska mi bolo jasné, že sa tam znovu vrátim už len pre nádhernú prírodu v pohraničí.

Druhá návšteva Maďarska na seba nenechala dlho čakať. Počas druhej akcie sme prešli dve lokality - historickú kresanicu, a rozsiahlú modernú baňu, do ktorej sme sa dostali vďaka trom domácim prieskumníkom. Práve tam som nameral rekordne nízku koncentráciu O2 hlboko za hranicou bezpečnej hodnoty - iba 8.9% kyslíku. 
Tretia nedávna akcia bola ako jediná zahraničná legálna. Šli sme totiž do múzea v meste Salgótarján, ktoré spoločne s Vlčou Dierou (maďarský názov obce je až moc komplikovaný) počas najlepších čias baníctva konkurovalo naším baniam v Cigli, Handlovej, Novákoch, Čároch či bani Dolina. O tejto akcii ešte vznikne samostatný blog, preto sa jej nebudem venovať dopodrobna. 
V Maďarsku taktiež zaznamenala značka Forgotten mines asi najväčší úspech. V spolupráci s novinárom Lászlom som robil rozhovor o baniach pre portál Ma7.sk, a neskôr sa na nás obrátila s ponukou zaujímavej spolupráce aj pracovníčka Slovenského inštitútu v Budapešit a zároveň aj spoločnosti Freerun Media. Keď už bola značka FM v novinách, prečo by nemohla byť aj v televízii 😃. To som ešte netušil, že z tejto spolupráce nakoniec nebude nič, keďže štáb sa obával prieskumu opustenej bane a tak sa nakoniec žiadna Slovenská opustená diera nenatočila.
 
Avšak spolupráce sú rozbehnuté aj na Slovensku. Konkrétne sa jedná o stránku denisapsenova.sk, na ktorej Denisa odhaľuje tajomstvá miest, kam veľa ľudí nechodí alebo o ich existencii ani len netuší.

V úvode som písal o štôlni Štefan, a paradoxne ju musím spomenúť zas. V poslednom čase nejako "zázračne" z mapy miznú štôlne, ktoré boli aspoň pre mňa veľmi zaujímavé a významné. Začalo to v Kobeliarove, teda na bani Manó, ktorá bola nanovo zabezpečená vzhladom na sanáciu havarijného stavu. Neskôr zmizla z mapy aj "moja" štôlňa Eliška, ktorá bola zasypaná a pravdepodobne zanikne pri stavbe Rážovho tunelu Španí háj. Zatiaľ ako posledná zmizla práve štôlňa Štefan, ktorej ústie bolo zatiaľ zasypané a neskôr má byť údajne zabetónované. Aby toho nebolo málo, zrejme vďaka skupine detí ktorá sa vlámala do štôlne Martin v banskej oblasti Dúbrava, takže je dosť možné, že z mapy zmizne zas ďalšia lokalita...

Na záver si ešte predstavíme plány na ďalšie zahraničné akcie. Zo začiatku by to mohli byť Jáchymovské bane, ktoré by boli zároveň ukončením série o uránovom baníctve. Hoci dnes sa dá oficiálne dostať len do múzea, stále to bude veľký zážitok. Jáchymov je proste Jáchymov. Taktiež sa objavila zaujímavé lokalita v Maďarsku, kde sa ťažil rovnaký kov ako v Jáchymove, a teoreticky by tiež táto Maďarska lokalita stála za návštevu.

Síce séria o uráne sa postupne končí, tá o uhoľnom baníctve bude pokračovať aj naďalej, a kde inde než v Maďarsku, a prípadne aj Poľsku? U susedov je neďaleko hraníc hneď niekoľko zaujímavých lokalít, ktoré stoja za prieskum.
 
Asi najviac otázne akcie sú tie do Nemecka a Rumunska. Ich realizácia je zatiaľ stále v nedohľadne a neustále sa presúvajú z roku na rok. Hoci v Nemecku mám kontakt na jednu prieskumníčku a zároveň aj sprievodkyňou v banskom múzeu, s ktorou by sa táto akcia dala realizovať, stále je tu problém s časom, lepšie povedané s jeho nedostatkom. 

V Rakúsku mám taktiež vyhliadnutú jednu zaujímavú lokalitu. Aj keď sa jedná o obrovskú nacistickú podzemnú továreň, jej zaujímavosť a lákavosť spočíva v tom, že za druhej svetovej vojny tam údajne nacisti tajne pracovali na zhotovení atómovej bomby.

Možno sa zdá, že v pláne sú všetky susedné štáty, no opak je pravdou. Jediná krajina, do ktorej v živote nepôjdem (i keď škoda že Černobyl je práve tam), je diera východne od Slovenska. 

Hoci plány sú smelé, stále je neisté, či sa vôbec zrealizujú. V poslednom období začali viacerí členovia tímu uvažovať že z rôznych dôvodov skončia s prieskumom baní, a samému sa mi jednak chodiť nechce, a vždy je lepšie mať v podzemí nejakého parťáka. Ak by sa nebodaj niečo stalo, dvaja predsalen urobia viac než jeden. Aj z toho dôvodu som musel začať písať o histórii baníctva v rôznych lokalitách alebo sa vracať do pomyselného archívu a písať o baniach, ktoré sa prešli v období rokov 2022-24. Tohto roku sa prešlo len zopár baní, a viac času som strávil sprevádzaním návštevníkov štôlne Strieborná než prieskumom.

Projekt Forgotten mines sa postupnom času rozširoval. Najprv to bol len YT kanál, neskôr sa pridal dnes už nefunkčný Patreon, ktorý reálne nikdy nedosiahol očakávaný výsledok. Zato blog priniesol zaujímavé čísla - od začiatku stránka zaznamenala už takmer 30000 zobrazení a skoro 25000 unikátnych návštev. Na to, že všetko si robím sám, sú to pomerne vysoké čísla.

Aby toho nebolo málo, tohto roku vznikol aj sekundárny experimentálny "produkt" vo forme YT kanálu Forgotten mines music, kde vznikol jeden album a dve samostatné pesničky o baniach, a taktiež aj 4 na seba nadväzujúce albumy na tému mimo baní. Za pomoci AI som teda oživil svoje staré texty a vzniklo tak znovu niečo. Okrem toho pre túto časť vznikla samostatná rovnomenná stránka, kde sú zverejnené všetky texty aj s popisom albumov, a čiastočne sa objasňuje príbeh, ktorý albumy a jednotlivé piesne rozprávajú.

A čo dodať na záver? Ostáva už len poďakovať za doterajšie úspešne akcie do podzemia členom tímu, patrónke baníkov Sv. Barbore za viac menej bezúrazové prieskumy, a samozrejme aj čitateľom a divákom za priazeň. Dúfam, že sa vám bude tvorba Forgotten mines aj naďalej páčiť. Zdar Boh a veľa úspešných prieskumov!

  
Tento blog som písal postupne v priebehu 2 mesiacov, takže sa môže stať, že niektoré časti na seba nemusia nadväzovať.